Do skanzenu sa nasťahovali filmári. V rozprávke si zahrajú aj Kysučania

O tom, že je náš kysucký región nádherný niet pochýb. Vyhľadávajú ho na oddych ľudia zo širokého okolia, známi herci, speváci. A tiež filmári. Minulý týždeň sa časť kysuckého skanzenu vo Vychylovke stala dejiskom natáčania česko-slovenskej rozprávky Čertie brko. Keďže komparz hľadali filmári medzi Kysučanmi, našinci si mohli vyskúšať, aké je to, byť pri natáčaní filmu.

Minulý týždeň sa do skanzenu nasťahovali filmári, aby tu natočili niektoré scény pripravovanej rozprávky  Čertie brko. V skanzene sa tak stretli Lukáš Latinák, Ján Cina, Judit Bárdos či Ondrej Vetchý. Komparz v podobe zbrojnošov, kováčov, mešťanov či dokonca mnícha si vyskúšali aj Kysučania. „Je to veľmi zaujímavá skúsenosť. Predvčerom som bol svadobčan, včera mešťan, dnes zbrojnoš,“ hovorí s úsmevom Kysučan Marián, ktorý sa na každý natáčací deň veľmi teší. „Niekedy tu len tak postávam, prípadne sa tvárim, že niečo robím. Predchvíľou som mal preniesť stôl z bodu A do bodu B. Najlepšie však bolo natáčanie svadobnej hostiny. Na stole boli koláče, kurčatá… Normálne sme si mohli ujedať. Nemuseli sme sa na to len dívať. Táto scéna sa natočila asi na desiatu klapku. Dovtedy som zjedol skoro celé kurča,“ hovorí so smiechom.
Hoci niektoré dní pršalo, na natáčaní vždy panovala dobrá nálada. „Veľa sa tu nasmejeme. Keď sa vidíme v kostýmoch, a poznáme sa aj v bežnom živote… Je nám to jednoducho smiešne,“ zapojil sa Peter, pre ktorého je tiež každý natáčací deň neuveriteľnou skúsenosťou. „Zobral som si v práci dovolenku, aby som si to mohol vyskúšať. Niekedy nás maskérky tak zamaskujú, že sa ani sami nepoznáme, keď sa pozrieme do zrkadla. Včera, keď som sa prezliekol do civilu, niektorí čo sú tu ma ani nespoznali. Nevedeli, že so mnou trávili celý deň,“ hovorí s úsmevom. Natáčanie si vyskúšali aj študenti čadčianskeho gymnázia Dávid a Terezka. „Bolo to neuveriteľné. Chodil som predtým do Detského divadelného súboru EVA, ale toto bolo úplne iné. Natáčanie na klapky, opakovanie scén, nikoho by nenapadlo, aké je to náročné natočiť nejakú scénu, nieto ešte celú rozprávku,“ skonštatoval Dávid. Komparzistov, ktorí sa zúčastnili na natáčaní vo Vychylovke bolo asi 60. Najstaršou z nich bola osemdesiatročná pani Paulína Borovičková. Napriek svojmu veku čiperná babička, ktorá si filmovanie naozaj užívala. „To vám je iné ako v tom televízore. To by ste ani neverili,“ pošepkala nám. So smiechom však dodala, že na „pľaci“ omladla. „Je tu naozaj veselo. Rada tu chodím. Režisér nám povie, čo máme robiť a my to urobíme. Niekedy sa nám to podarí hneď, niekedy stále dookola,“ hovorí s úsmevom. V živote ju vraj nenapadlo, že sa takéhoto niečoho zúčastní. „Prišli tu filmári, že by potrebovali do rozprávky nejakú babičku. Moja nevesta robí tu v skanzene v krčme, tak povedala, že ona doma takú má. Tak som tu,“ vysvetlila pani Paulína ako sa k filmovaniu dostala. Dodala, že keď to skončí, bude jej aj smutno. V dobovom kostýme sa cíti veľmi dobre. „Aspoň som si zaspomínala na mladosť,“ hovorí. Treba však pripomenúť, že skanzen nie je filmármi využívaný prvýkrát. „Aj keď sa už filmové natáčanie v skanzene dostalo do povedomia verejnosti, aj tak bude zrejme pre mnohých prekvapením, koľko známych režisérov so svojimi štábmi zamierilo do tunajších končín. Pre našich návštevníkov len pripomeňme, že práve tu vznikala časť filmu „Želary“ režiséra Ondřeja Trojana so silným príbehom zasadeným do obdobia vojnovej okupácie či „Jaškov sen“ Eduarda Grečnera, ktorý je tajomnou drámou jednej rodiny v spleti vášne, smrti a zločinu podľa predlohy Dobroslava Chrobáka,“ prezradil riaditeľ Kysuckého múzea, ktorého expozíciou je aj kysucký skanzen, Miloš Jesenský. Známe sú aj ďalšie filmy - „Ako divé husy“ Martina Ťapáka o osudoch rodiny drotárskeho kráľa v rokoch 1830-1919 a „Živá voda“, životopisná snímka o pôsobení doktora Ivana Hálka na Kysuciach, ktorého skvele stelesnil Petr Kostka. Z novších projektov si Kysučania určite ešte pamätajú nakrúcanie „Lietajúceho Cypriána“ Mariany Čengel – Solčanskej“ o známom frátrovi Cypriánovi z Červeného Kláštora.  A naostatok nesmieme zabudnúť na rozprávky „Plavčík a Vratko“ nakrútenej Martinom Ťapákom podľa známeho príbehu Pavla Dobšinského a niektoré epizódy Jakubiskovho seriálu „Nesmrteľná teta“, ktorý kiná uviedli v zostrihanej verzii pod názvom „Pehavý Max a strašidlá“. „Myslím, že táto úctyhodná filmografia veľmi dobre ilustruje potenciál skanzenu na Vychylovke. Dôkazom toho, že sa pre prácu  filmárov snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky je aj spolupráca pri terajšom natáčaní rozprávkovej komédie „Čertie brko“. Na stráni so základným kameňom Múzea kysuckej dediny sa podobného nápisu ako nad Hollywoodom síce nedočkáme, radi by sme však našim návštevníkom v budúcnosti sprístupnili aj trasu, ktorá ich prevedie lokalitami, ktoré sa už vo filmoch objavili a zábavnou formou im priblížili, že aj toto je atraktívny spôsob zviditeľňovania nášho kultúrneho dedičstva. A prirodzene, ďalej budeme pracovať na tom, aby sa umelci na režisérskej stoličke, za kamerou alebo v hereckých kostýmoch naďalej cítili v skanzene ako doma,“ skonštatoval Jesenský. Rozprávku Čertie brko, ktorej niektoré scény natáčali minulý týždeň aj v kysuckom skanzene uvidíte v televízii na budúci rok v jeseni. Predstaví vám peklo ako úrad, ktorý je tu preto, aby spravodlivo trestal zlo. Režisérom filmu  je Marek Najbrt. 

 

Miroslava Murčová

snímky Eva Jakubcová

Archív-dm-

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (2 votes)