V Kysuckom skanzene predstavia prácu kováčov z Kysúc

Tvorivú prácu zručných majstrov kováčov z Kysúc uvidíte v nedeľu 24. septembra 2017 pri objekte U Rybov v Skanzene Vychylovka - Nová Bystrica.
Kysucké múzeum v Čadci pripravilo pre návštevníkov prezentačné podujatie, ktoré sa nesie pod názvom „Ohňom a kladivom“, ktoré si môžete pozrieť od 11. 00 hod. Program obohatí svojím  účinkovaním od 13. 30 hod. Ľudová hudba Vladka Tomčalu zo Starej Bystrice.Skanzen Vychylovka je posiaty drevenicami hlavne zo zátopovej oblasti Riečnica a Harvelka. Medzi  ne patrí aj  Kováčska vyhňa v usadlosti Do Poništa. Každé remeslo má zlaté dno, ako sa hovorí. Medzi vychýrené kysucké remeslo patrilo a patrí aj kováčstvo.
O kováčstve - remeslo s pradávnou históriou. Putovanie kovu ľudskými dejinami prinieslo aj na území Slovenska impulz k rozvoju už pred viacerými tisícročiami. Kovy dali názov viacerým archeologickým historickým epochám, v ktorých dominovali. Ich dokonalé pochopenie a umenie spracovania poskytlo mocnú zbraň rozvoja a rozmachu napríklad Keltom, ktorých technologická úroveň spracovania kovov je dodnes nedocenená. Z ich kvalít čerpalo aj obyvateľstvo na Kysuciach skryté okolo prelomu letopočtov pod archeologickým názvom - púchovská kultúra. Predstavte si, že už v tomto období sa aj na našom území Kysúc objavujú mince, ktoré boli v istom zmysle naším vlastným platidlom, moderným platidlom používaným aj o tisícky rokov neskôr. Áno ruda ako surovina poskytla možnosti pre radikálny rozmach spoločnosti, kultúru nevynímajúc. Bola komoditou, platidlom, surovinou, ktorá v časoch dávno minulých, poháňala rozvoj tak, ako dnes ropa...Vráťme sa do dávnej minulosti, ktorá nám ukazuje, že vývoj ani v týchto epochách neprebiehal izolovane a územie Slovenska vďaka tomu, že má dostatok rúd, stálo v centre záujmu našich dávnych predkov, ale aj iných etník, napríklad Germánov. Rudy boli motívom rozvoja nášho územia. Spomínané etniká mali v storočiach okolo prelomu letopočtov tiež záujem o spracovanie kovov. Impulzy pre rozvoj kováčstva, ale aj šperkárstva na vysokej úrovni preberali tu žijúce etniká od Rimanov, ktorí sa pohybovali v tom čase na našom území a bohaté poznatky spracovania kovov sa tak prirodzene preberali z antického sveta. Severné rímske provincie,  boli v priamom kontakte s našim územím a čulý obchod s množstvom kupcov pohybujúcich sa aj po našom území, spôsobil rozmach úrovne spoločnosti i remesiel.Kováčstvo sa v nasledujúcich storočiach včasného stredoveku stalo jedným z najrozvinutejších remesiel, spolu s jeho filigránskou umeleckou formou, šperkárstvom. Veľkomoravské nálezy ukazujú na čulý remeselný život starých Slovákov a ozdoby Sloveniek na špecifickosť a zručnosť tunajších výrobcov už minimálne od 8. storočia po Kr. Dokazujú to archeologické nálezy pecí na tavenie železa, kováčske nástroje, ktoré potvrdzujú na Veľkej Morave špecializované kováčske dielne, vyhne. V tom období fungovali ako centrá spracovania rudy, ktoré boli súčasťou organizačnej štruktúry slovanských hradísk. Remeslo nezaniklo ani po zániku Veľkej Moravy, jeho organizácia sa však v nasledujúcich storočiach menila na viacero foriem, pričom pre kováčstvo na Kysuciach mala význam forma, pri ktorej sa remeselníci usídľovali vo vznikajúcich obciach. Okolo nich vznikali osady, pretože bolo výhodné usídľovať sa tam, kde vzniká infraštruktúra. Osady tak častokrát niesli mená po remeselníkoch i samotné priezvisko sa odvinulo od remesla, čo bolo prirodzené, pretože remeslo sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Takto sa v dedinách vytvoril prirodzený okruh remesiel, ktoré zabezpečovali chod obce, obchod a vytvárali pre vlastníka obce - zemepána, profit. Iným systémom bol vznik organizovaných cechov s privilégiami, ktoré však súvisia s mestami. Na vidieku bolo postavenie kováča spoločensky vážené. Z hľadiska obyvateľov dediny bola jeho práca neodmysliteľná pre chod poľnohospodárskych prác, podkúvanie koní a výrobu rôznych vozových súčastí, napr. jarmá, poľnohospodárske náradie,...Kováčske dielne mávali v dedinách väčšinou strategické umiestnenie. Boli situované pri hlavnej komunikácii, čo sa menilo až s rozšírením siete obecných komunikácií. Preto dlho pretrvalo jej umiestnenie na zvyčajne jedinej hradskej, aby dokázali pokryť potreby nielen domáceho obyvateľstva, ale aj kupcov, obchodníkov či pocestných s vozmi z iných regiónov. Kováči sa tak stávali aj prvotnými prijímateľmi zvestí a informácií o novotách, dianí mimo obce a stali sa dôležitým zdrojom správ. Pri kováčskych dielňach sa preto pravidelne stretávali ľudia z dediny a posúvali správy ďalej. Kováči sa dostávali aj k zaujímavým výrobkom, ktoré častokrát dostávali ako odmenu za dobrú prácu. Takéto ústredné dielne bývali väčšie a podkúvanie prebiehalo v krytých prístavbách vedľa dielne, kde si kôň mohol odpočinúť. Menšie kováčske dielne mali opodstatnenie vo vzdialenejších osadách aj kilometre od centra, na lazoch, kde okrem poľnohospodárstva bola rozvinutá práca v lese a lokálna kováčska dielňa tu bola nevyhnutná. Bývali menšie, kone sa podkúvali bez prístrešku, uchytené o železné oko upevnené na vonkajšom tráme kováčskej dielne. Zaujímavé je, že pri častom kontakte s koňmi kováči liečili aj rôzne poranenia a neraz sa z nich stali vyhľadávaní liečitelia.Dejiny kováčstva a spracovania rúd - tohto slávneho a náročného remesla sú oveľa obsiahlejšie, majú pradávnu históriu a významným spôsobom zasiahli do vývoja ľudskej spoločnosti, počiatkov remeselnej výroby i poľnohospodárstva, starovekých, stredovekých i novovekých vojen, dopravy, rozvoja stredovekej špecializácie remesiel, alchymistických pokusov, položili základy modernej metalurgie a prelínajú sa tak s praktickým spracovaním železa ako aj s rôznymi vednými odbormi až do súčasnosti.

 

Mgr. Pavol Markech  - etnograf, Kysucké múzeum v Čadci snímka archív múzea

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (1 vote)