Z detského domova až na majstra Slovenska

Z Trnavy sa vrátil  s titulom majstra  Slovenska  a Česka  v tlaku na lavičke v kategórii do 75 kg a 23 rokov a je držiteľom slovenského rekordu. Aktuálne sa pripravuje na majstrovstvá sveta v silovom trojboji.  Šport mu vynahradil to, na čom ho osud ukrátil. Ako sám hovorí, vďačí mu za veľa, za to, kým dnes je a priniesol mu veľa priateľstiev. Dvadsaťdvaročný František Šuška z Oščadnice je húževnatý športovec, ktorý svojim príbehom zaujal množstvo ľudí.

 

Si úradujúcim majstrom SR a ČR, držiteľom slovenského rekordu v tlaku na lavičke v kategórii do 75 kg a 23 rokov. Z tvojich prvých majstrovstiev si si odniesol hneď zlaté umiestnenie.  Aktuálne sa pripravuješ na majstrovstvá sveta v silovom trojboji, ktoré sa konajú už o mesiac. Ako vyzerá tvoja aktuálna forma a príprava na túto dôležitú súťaž?

Najprísnejšia príprava trvá okolo 4 štyroch mesiacov, tvrdo som  trénoval pri posledných  majstrovstvách SR a ČR , kde som si šiel po  víťazstvo. Rovnako prísne sa pripravujem na blížiacu sa súťaž, takže verím v rovnako dobrý výsledok. V príprave  kladiem väčší dôraz na stravu, na tréningy, regeneráciu. Trénujem 4 – 6 x týždenne,  hodinu až  hodinu a pol, ale prispôsobujem sa vo veľkej miere už aj škole.   V rámci tréningu sa pripravujem na disciplíny ako je drep, bench press a mŕtvy ťah, teda  ťah zo zeme do pol pása.

 

Trénuješ s niekým, alebo sa pripravuješ sám?

Som v kolektíve ľudí, ktorí sa tejto oblasti venujú a radíme si. Aj mimo prípravy na súťaže totiž trávim v telocvični čas 3 – 4 x do týždňa.  Nie je to však len o posilňovni, v rámci oddychu a psychohygieny sa venujem aj plávaniu či  bicyklovaniu a rád si zahrám aj futbal.

 

Šport je teda zjavne tvoj životný štýl....

Venujem sa mu od svojich 14-tich rokov a už od začiatku ma bavilo hlavne posilňovanie vo fitnesscentre.  Z počiatku to bolo amatérske cvičenie, zlom nastal až minulý rok, kedy som už mal vytvorené relatívne dobré podmienky, aby som sa športu mohol venovať vážnejšie aj na súťažnej úrovni.

 

Videli sme ťa aj v relácii Reflex, ktorá následne vzbudila pozitívne reakcie aj na sociálnych sieťach. Tvoj príbeh a postoj k problémom zjavne mnohých inšpiruje vo vlastnom živote, keďže si vyrastal v detskom domove a práve šport sa stal tvojou motiváciou niečo dokázať.

 

Od detstva mi chýbalo rodinné zázemie aj podpora, ktoré sú v prípade akéhokoľvek športu, veľmi dôležité. Rodinná situácia napokon spôsobila,  že som vyrastal v detskom domove. V živote som nemal šťastie a všetko som si musel vydrieť sám.  Aj prijatiu na vysokú školu so zameraním na  učiteľstvo trénerskej výchovy a trénerstvo v Banskej Bystrici, kde aktuálne študujem, predchádzala tvrdá príprava. Keďže kritériá na prijatie boli prísne a zahŕňali ovládanie základov viacerých športov. Keďže dovtedy som nemal možnosť rozvíjať sa vo viacerých disciplínach, musel som vynaložiť o to väčšie  úsilie na prípravu, aby som sa na školu dostal. Po  odvysielaní relácie Reflex, som mal množstvo pozitívnych reakcií od ľudí, ktorých som inšpiroval a zaujímali ich viaceré otázky ohľadom môjho životného štýlu.

 

Nielen rodinné zázemie a podpora, ktorá mnohým iným športovcom uľahčuje začiatok kariéry, tebe chýbala i chýba. Šport je však aj finančne náročný, najmä ak sa živíš úplne sám, platíš výdavky na štúdium a aj štartovné na súťaže nie je zanedbateľné. Ako sa to dá zvládať?

 

Zvládnuť školu a šport na vrcholovej úrovni stojí veľa psychickej a fyzickej  energie, takže sa snažím skĺbiť štúdium a šport aj s prácou, keďže som sa po odchode z detského domova stal samoživiteľom.  Nie je to jednoduché, ale je lepšie to skúsiť a neuspieť, ako ľutovať to, že som to aspoň neskúsil. Oslovil ma citát: Výťah k úspechu je mimo prevádzky. Budete musieť použiť schody, pekne jeden schod za druhým, a tým sa riadim. Mám kvalifikáciu na osobného trénera a maséra, ale  nevadí mi akákoľvek práca a angažujem sa vo viacerých odvetviach, nielen  zamestnaniach súvisiacich so športom.

 

Ako vidíš svoju budúcnosť?

Chcem dokončiť štúdium a  dosiahnuť ďalšie športové úspechy, najbližšie na majstrovstvách sveta v Prahe a umiestniť sa čo najlepšie, veľmi by ma potešila medaila. Ako som vyrastal, zažil som rôzne veci a vidím, aká je mládež dnes, čo potrebuje  a že sa im v tejto oblasti nedostáva dostatok pozornosti a nemá adekvátne možnosti. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale je to fakt. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď som ja so športom začínal, nemal sa mi kto venovať. Vo voľnom čase sa chcem preto ako dobrovoľník viac podieľať na príprave športových aktivít a pomôcť deťom pri rozvíjaní športového nadania.

 

Vráťme sa ale do posilňovne. Prečo práve tlak na lavičke?

Je to silová disciplína a počas tréningu som videl ako mi postupom času rastie sila a mal som dobrý predpoklad dosiahnuť výraznejšie úspechy. Táto cesta je dlhá a náročná, stojí  ma to veľa energie, ale keby som sa mal opäť rozhodnúť, znova by som zvolil tento spôsob života, ktorý nie je jednoduchý a ľahký, ale človek získa veľa skúseností. Všetky veci, ktoré nadobudnete sám si vážite viac, ako keď niečo dostanete bez vynaloženia veľkého úsilia.  Čím je cesta náročnejšia, tým viac  bojujeme za dosiahnutie cieľa, a to nás posúva vpred.

Jana Špiláková, foto: archív FŠ

Šport ako životný štýl. Okrem posilňovania sa  František venuje aj ďalším športom, v rámci voľného času má rád plávanie či vyrazí na bicykel.

Hodnotiť článok: 
Average: 4.2 (5 votes)