Ing. Rastislav Jakuš, PhD.: Prvotným dôvodom premnoženia podkôrneho hmyzu na Kysuciach je novodobé odumieranie smrečín

Pán Ing. Rastislav Jakuš, PhD, pracuje ako vedecký pracovník Slovenskej Akadémie Vied -Ústav ekológie lesa. Pre Kysucký Večerník v krátkom rozhovore zodpovedal  otázky,  ktoré v súvislosti s premnožením lykožrúta a masívnym výrubom stromov, trápia obyvateľov celých Kysúc. V rámci svojej práce mal možnosť študovať kalamity a metódy ochrany lesa v Tatrách, na Poľane, na severnom Slovensku, vo viacerých európskych štátoch (Čechy, Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko), v USA, v Rusku a v Číne (Tibet).

 

Aký je súčasný stav napadnutia lesov v regióne Kysúc podkôrnym hmyzom?

Lesy na Kysuciach sú zasiahnuté novodobým odumieraním smrečín.  Odumieranie je v prvých štádiách spôsobované patogénnymi hubami (najmä podpňovkou).  Podkôrny hmyz nastupuje až neskôr.  Podľa signalizačných správ lesníckej ochranárskej služby sa v smrekových porastoch vyskytujú nespracované stromy, ktoré budú zdrojom lykožrútov počas jarného rojenia. Kysuce patria medzi najviac ohrozené oblasti na Slovensku.

 

Akými formami sa v tejto oblasti ošetruje respektíve ako sa bojuje s podkôrnym hmyzom? Je tento postup podľa Vás správny?

Na Kysuciach sa uplatňujú rôzne metódy ochrany lesa.  Hlavným opatrením je ťažba napadnutých stromov. V určitej miere sa používajú aj feromónové lapače.  Hlavným problémom pre praktické vykonávanie  ochranných opatrení je rôznorodé  vlastníctvo lesa v oblasti Kysúc.  Ak jeden vlastník lesa robí kvalitné opatrenia, ale sused ich zanedbáva,  lykožrút napadne aj porasty, kde sa robia opatrenia. Pri zásahoch do lesa vznikajú otvorené porastové steny, ktoré lákajú migrujúcich lykožrútov. Takže paradoxne môže byť  ostrov lesa, kde sa vykonávajú ochranné opatrenia viac poškodzovaný ako lesy, kde sa zásahy nerobia. Preto je na utlmenie premnoženia potrebné urobiť celoplošné intenzívne zásahy.  To sa však na Kysuciach nedarí docieliť.  Mnohí vlastníci lesa už pravdepodobne rezignovali.  Tento prístup nie je v podmienkach strednej Európy správny.  V súčasnosti však nie sú nástroje na to, aby sa intenzívne opatrenie na celom území presadili. 

 

 

Čo je dôvodom premnoženia podkôrneho hmyzu v lesoch na Kysuciach?

Prvotným dôvodom premnoženia podkôrneho hmyzu na Kysuciach je novodobé odumieranie smrečín. Smreky by odumierali, aj keby ich neobsadzoval lykožrút.  Situáciu zhoršujú aj klimatické zmeny. Hlavne nárast teplôt, ktorý výrazne zlepšuje podmienky pre podkôrny hmyz.  Lykožrút len urýchľuje rozpad lesa, nie je jeho prvotnou príčinou.

 

Je pravda, že na Kysuciach boli v minulosti vysadené odrody stromov, ktoré nie sú vhodné do týchto klimatických podmienok?

Takto sa to nedá povedať.  Pôvodne boli na Kysuciach zmiešané lesy, v ktorých bol zastúpený aj smrek. Potom došlo k zmene zmiešaných lesov na smrekové monokultúry, ktoré sú náchylné na poškodzovanie  hmyzom.  Teraz navyše dochádza k zmene klímy v prospech lykožrúta.

 

Ľudia sa veľmi obávajú toho, že les mizne z Kysúc závratným tempom a majú pocit, že súčasné spôsoby boja s podkôrnym hmyzom sa nerobia správne, a aj preto sa jeho premnoženie nedarí spomaliť či odstrániť. Existuje nejaká forma kontroly tejto činnosti boja s podkôrnym hmyzom?

Postup novodobého odumierania smrekových porastov nie je možné zastaviť.  Dá sa však výrazne spomaliť.  Podmienkou je však včasné vyhľadanie a spracovanie napadnutých stromov na celom území.  To je pri súčasnej vlastníckej štruktúre problematické.

 

Dá sa vôbec takto napadnutý les zachrániť?

Z dlhodobého hľadiska nie je možné zastaviť odumieranie dospelých smrekových porastov na Kysuciach. V prípade intenzívneho vyhľadávania a včasného spracovania napadnutých stromov na celom území Kysúc, spolu s použitím bariér feromónových lapačov by bolo možné odumieranie smrečín výrazne spomaliť.  Takéto opatrenia by boli finančne nákladné a náročné na kvalitný personál.  Dôležité je aj zabezpečenie odbytu a garancia cien dreva. Ak nie je zabezpečený rýchly odbyt a dostatočná cenová hladina pre drevo napadnuté lykožrútom, dochádza k jeho neskorému spracovaniu a tým k zlyhávaniu ochranných opatrení.  Napríklad po vetrovej a následnej lykožrútovej kalamite vo Švédsku, boli pre neštátnych vlastníkov lesa garantované ceny dreva. 

 

 

Ako to vyzerá do budúcna? Zdá sa, že v rámci boja s podkôrnym hmyzom bude vyrúbaný celý les na Kysuciach?

Skôr alebo neskôr bude väčšina dospelých smrekových porastov na Kysuciach zasiahnutá podkôrnym hmyzom a vyťažená.

 

Aký dopad na ekosystém má takýto masívny výrub stromov, po ktorom kopce zostávajú doslova holé?

Masívna ťažba dreva má vždy negatívny dopad na životné prostredie.  Môže dôjsť k ďalšiemu zvyšovaniu teplôt vzduchu v zasiahnutých oblastiach (sucho) a k poruchám vodného režimu (vysychanie prameňov).  Pre zníženie negatívnych dopadov je kľúčové rýchle zalesnenie vyťažených plôch. Pri rýchlom zalesnení zasiahnutých plôch a následnom rýchlom zapojení (zakrytí pôdy) mladým lesným porastom je dopad výrubu minimalizovaný. Veľmi pomáha aj využitie pionierskych drevín ako je breza a osika.

 

Viem, že ste mali možnosť študovať metódy ochrany lesa aj v iných štátoch, zaujímalo by ma či majú problémy s lykožrútom aj v iných štátoch a ako sa s týmto lesným škodcom vysporiadavajú?

V súčasnosti dochádza k veľkému nárastu poškodenia ihličnatých porastov podkôrnym hmyzom v Severnej Amerike, Európe, Sibíri a Číne. Súvisí to s globálnym otepľovaním.  Najväčšie je premnoženie  podkôrneho hmyzu na západe USA a Kanady.  Tam na ochranné opatrenia viac menej rezignovali.  Na druhej strane, podobne ako Kysuce, sú novodobým odumieraním smrečín zasiahnuté aj susediace časti Českej republiky a Poľska.  Tam je však iná vlastnícka štruktúra a štátna správa ma väčšie právomoci.  V ochrane lesa sú tam úspešnejší.

 

 

Ako dlho trvá obnova lesa po tak agresívnej ťažbe dreva, aká sa v rámci boja s lykožrútom deje na Kysuciach?

Lesníci majú zákonnú povinnosť čo najskôr zalesniť (vysadiť mladé stromčeky) plochy po kalamitnej ťažbe. To znamená, že do niekoľkých rokov by mali byť na zasiahnutých plochách mladé lesné porasty.  Les s vysokými stromami tam bude najskôr za 50 rokov. Aj keď lesníci na mnohých miestach viac menej rezignovali na nákladné ochranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu,  ich činnosť je zameraná na výsadbu nových zmiešaných lesov.

Petronela Hercová

snímky autorka

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (1 vote)