Aleš Tvrdý: Sny sú krásne, no realita chutí o niečo lepšie

Filipíny

Veľa ľudí, medzi nimi aj tí zo Slovenska, cestujú za prácou do zahraničia, no len pre málokoho je práca v zahraničí aj koníčkom. Alešovi Tvrdému sa to podarilo a zo zážitkového cestovania sa stala práca na plný úväzok. Pre Kysucký Večerník tohto príjemného Kysučana „vyspovedal“ Miroslav Janouš, vznikol tak rozhovor plný zaujímavých infomácií a postrehov, ktoré so sebou cestovanie prináša.

 

Hmm, podľa mňa to mám akosi v hlave zakódované už od malička. Ešte keď som bol malý chlapec, tak som sa vždy rád hrával s otcovým cestovným pasom a do zblbnutia si ho stále listoval. Mal ho plný pečiatok, lebo je šofér kamiónu. V škole ma najviac bavil zemepis a potom geografia, zbožňoval som a stále aj zbožňujem rôzne cestopisy alebo dokumentárne filmy... Proste, asi to mám v krvi :-) No a keď sa ku mne pridali tí správni ľudia, ktorí ma na mojich cestách sprevádzajú, tak to je dokonalá závislosť :-)

 

Išlo len o zábavu?

 

Zrejme to bola kombinácia tých najlepších vlastností, aké si chalan ako ja dokázal predstaviť. Veď si to predstav, že ako malí fagani sme spolu sedávali pri paneláku a bavili sa o tom, aké by to bolo skvelé pozrieť sa na tie miesta, ktoré sme spolu pozerali v telke. Neskôr, keď sme boli starší a začali sme nejaké peniaze aj zarábať, tak sme ich použili práve na cestovanie. Vždy som v tom okrem zábavy videl aj niečo viac. Cestovanie ma mnohému naučilo a neľutujem ani jednu korunu (neskôr euro), ktoré som do cestovania dal. Vrátilo sa mi to niekoľkonásobne a tieto skúsenosti môžem zužitkovávať navždy.

 

Kde teraz žiješ a prečo práve tam?

 

V septembri to budú dva roky od toho, čo sme sa spolu s priateľkou odsťahovali na Taiwan. No a prečo? Voľba bola celkom jednoduchá. Najskôr sme tu boli len na krátky dvojtýždňový výlet. Krajina sa nám natoľko zapáčila, že som si povedal, že tu sa vrátim, tu chcem žiť. Následne po návrate som robil všetko preto, aby sa to podarilo. No a teraz aj tieto riadky píšem práve z Taiwanu.

 

 

Berieš Kysucké Nové Mesto ešte za svoj domov? Alebo sa opýtam ináč, keď povieš: „Idem domov,“ kde to je?

 

Ak sa ma niekto spýta, odkiaľ som, tak vždy poviem, že z Kysuckého Nového Mesta. (Teda ak sa rozprávam s nejakým Slovákom. Ak sa bavím s cudzincom tak stačí, keď poviem, že som z bývalého Československa. Našu krajinu skoro nikto nepozná. Možno tak 1% :-) ) Dokonca tu na Taiwane nie je ojedinelosťou, ak len poviem, že som z Európy. No a kde je môj domov? Je to všade tam, kde sa môžem kľudne a bezpečne vyspať. Pred tým, ako sme odišli na Taiwan, tak som 10 rokov býval v Bratislave, takže aj tam som mal domov. Hneď niekoľko. Rodičia sa presťahovali do Kysuckého Lieskovca a domov mám aj tam. Je toho celkom dosť. Avšak rodinu a priateľov mám len jedných a nie je dôležité kde sme, ale to, že sme spolu.

 

Čím sa vlastne živíš, čo je tvoj hlavný zdroj príjmu?

 

No je toho viac, resp. často sa to mení. Avšak, moje príjmy tvoria honoráre za písanie článkov a reportáží z cestovania. Takisto si u mňa objednávajú články presne na danú tému a ja ich napíšem. Predávam svoje fotografie, robím pouličné umenie, trochu sa venujem grafickému dizajnu, no a najnovšie som začal učiť deti angličtinu (ak toto uvidia moji učitelia z detstva tak sa zrejme budú chytať za hlavy a vôbec sa im nečudujem :-) )
Čím je Taiwan iný od Slovenska?
Je toho veľmi veľa vo všetkých smeroch. No, čo mi teraz napadá, je napríklad to, že sú tu neskutočne milí, priateľskí a ochotní ľudia. To treba zažiť. Takisto aj príroda, jedlo, kultúra, podnebie... Proste, je toho naozaj veľa.

 

 

Je to oblasť častých záplav a zemetrasení. Dá sa povedať, že príroda tam obyvateľov doslova skúša koľko vydržia. Nebojíš sa?

 

Áno, súhlasím. V lete je obdobie dažďov a to so sebou prináša tajfúny a záplavy. Zemetrasenia sú na dennom poriadku, našťastie drvivú väčšinu z nich človek necíti. Avšak, keď príde nejaké silnejšie, tak mi ver, že si ho zapamätáš. Tajfúny sú celkom ok. Dá sa na ne vopred pripraviť. Ale zemetrasenia sa stále obávam. Pred rokom sme zažili jedno veľmi silné, ktoré pochovalo viac než sto ľudí v zrútenej budove. Tá spadla len neďaleko od tej, kde sme bývali aj my. Avšak, niečo som sa pri tom naučil. Môj strach to zemetrasenie nezastaví. Práve naopak, urobí to ešte horšie (v mojej hlave). Preto sa odvtedy snažím k vlastnému strachu pristupovať inak. Nesmiem dovoliť, aby ma tento pocit ovládal, a to myslím aj v bežnom živote. Samozrejme netreba robiť zo seba hrdinu. Tým to zemetrasenie tiež nezastavím. Treba mať rešpekt a pokoru.

 

Ako je to s cenami, kuchyňou a službami? Oplatí sa tam žiť?

 

Tak  ako všade, sa dá nájsť mnoho lacnejších, ale aj drahších vecí a služieb. Avšak pre mňa ako obyčajného smrteľníka je to tu o trochu lacnejšie ako na Slovensku. Avšak potraviny sú tu o niečo drahšie. Preto si doma nevarím, ale sa stravujem na ulici. Tu v Ázii je to úplne normálne stravovať sa v stánkoch na ulici. Za pár drobných si doprajem čerstvé jedlá tých najzaujímavejších chutí a vôní.

 

Kde všade si už vycestoval a kam by si sa chcel pozrieť? Kde si ešte nebol?

 

Ešte stále je viac miest, ktoré som nevidel ako tých, ktoré som už videl. Veľmi som však vďačný za to všetko, čo sa mi už podarilo navštíviť. Na svete je mnoho magických miest, no netreba sa hnať len za nimi. Treba si vychutnať jedinečnosť každého okamihu. Ak nám bude utekať toto, tak sa môže stať, že sa budeme za niečím naháňať celý život a aj tak to nikdy nenájdeme. Preto si myslím, že dôležité je tešiť sa aj z maličkostí. Keď sa nám podarí toto, tak potom uvidíme tie veľké veci. Je jedno či opekám s kamošmi v lese za Rudinou alebo sledujem východ slnka na Machu Picchu. Ak ani jedno nebudem robiť s láskou, tak si to nikdy poriadne nevychutnám.

 

Kde sa ti páčilo najviac?

 

Hmm. Vieš o tom, že toto je veľmi ťažká otázka? :-) Tých miest je naozaj veľmi veľa. Najčerstvejšie mám však spomienky z posledného výletu po Filipínach. Tam bolo krásne, ale nádherné je aj naše Slovensko. V auguste som po ňom absolvoval okružnú cestu a mnohokrát som sa nestačil diviť, v akej krásnej krajine bývame. Avšak, mnohokrát si toho akoby ani nevážime. Preto by sme sa mali všetci zamyslieť nad tým, čo chceme, aby po nás naši potomkovia niečo našli. Ak si nebudeme chrániť, čo máme, tak rýchlo o to prídeme. Nedovoľme teda, aby naši potomkovia na to mohli len spomínať.

 

Snažíš sa nejakým spôsobom propagovať Slovensko v zahraničí?

 

Myslím, že áno. Práve prostredníctvom svojich fotografií a reportáži, ktoré som publikoval. Takisto každému zainteresovanému veľmi rád čo to poviem o našej krajine, čo tu máme a v čom sme dobrí. Napríklad pred pár dňami som s obrovskou radosťou jednému Kanaďanovi pripomenul ako Slovensko vyradilo na šampionáte v ľadovom hokeji práve Kanadu :-)

 

Vedia vôbec tvoji známi na Taiwane, kde sa Slovensko nachádza?

 

Teraz už áno, lebo sme im ho ukázali, ale pred tým nemali ani páru. Naši známi sú, ale veľmi dobrí poslucháči a radi si o našej krajine vypočujú rôzne zaujímavosti. Najviac ich zaujíma obdobie pred revolúciou. Niekedy ani neveria, že to všetko mohla byť realita. Keď som im povedal, že moja mama každý rok pred Vianocami musela čakať vo fronte na banány a mandarínky tak mi nechceli dlho uveriť. Odvtedy mi pri každej príležitosti donesú banány alebo niečo vyrobené z tohto ovocia :-)

 

Je možné, že by si sa ešte vrátil žiť na Slovensko?

 

Myslím, že možné je všetko. Aj keď momentálne to je také, že sa mi domov moc nechce. Ktovie čo bude o pár dní, týždňov. Možno sa moje rozhodnutia zmenia celkom na ruby.

 

 

Ak by si sa rozhodol zavesiť cestovateľský život na klinec a venovať sa štandardnému zamestnaniu, vedel by si si predstaviť prácu napríklad niekde vo fabrike?

 

Snáď sa to nestane, ale ak by predsa, tak všetko závisí od konkrétnych okolností. Verím však, že by som si vedel nájsť nejakú cestu k tomu, aby som mohol cestovať aj naďalej. Práca ako práca. Dôležité je v nej nájsť nejaký zmysel. Niekedy to je ľahšie, inokedy nie. Určite by to nebolo jednoduché, ale ani nemožné.

 

Ty si vyhral aj veľmi prestížne ocenenie Bloger roka, však? Posunulo ťa to niekam vpred alebo si si len povedal: „Robím dobre to, čo robím...“

 

Áno, vyhral a doteraz mám z toho obrovskú radosť. Či ma to niekam posunulo sa treba zrejme spýtať tých, čo moju prácu vidia. Oni to vedia posúdiť lepšie a objektívnejšie ako ja. Snažím sa o to, aby bol výsledok čo najlepší. Niekedy sa mi to podarí a niekedy zasa nie. Ale aj o tom je život. Raz mi jeden spoluhráč z hádzanej povedal, že veci treba robiť buď naplno, alebo vôbec. Zobral som si to k srdcu a snažím sa tak konať aj ja.

 

Písanie a cestovanie je teraz veľmi rozšírené po celom svete. Stretávaš sa na svojich cestách aj s kolegami z brandže? Vymieňate si nejakým spôsobom skúsenosti alebo dojmy? Prípadne odporúčania na nejakú destináciu?

 

Áno, dokonca pravidelne. Našťastie mnoho ľudí objavilo čaro cestovania. Mnohí z nich pochopili to isté, čo ja. Objavovať svet neznamená mať na konte milióny. To, čo je najdôležitejšie, je mať chuť, odvahu a aj trochu šťastia. Ale ak máš tie prvé dve vlastnosti, tak to šťastie príde aj samo. Treba sa len nasmerovať tým správnym smerom :-) S tými destináciami to je niekedy ťažké. To máš tak. Sto ľudí, sto chutí. Ale keď sa chce, tak sa to vždy nejako dá :-)

 

 

Na Kysuciach to teraz veľmi žije dopravnými problémami. Vnímaš aj z ďalekého zahraničia tieto informácie? Zaujímaš sa aspoň prostredníctvom internetu o to, čo sa deje v tvojom rodnom kraji?

 

Áno, sledujem to okrajovo. Nedá sa to prehliadnuť. Videl som aj to, že sa ľudia zmobilizovali a urobili štrajk-dva. Neviem, či to hneď prinieslo to pravé ovocie, ale myslím, že to je správna cesta. V mnohých krajinách vo svete to takto funguje. Ak chcú ľudia niečo zmeniť, tak začnú aj konať. Nie nadarmo sa hovorí : „Bez vetra sa ani lístok nepohne.“

 

 

Ako často sa vraciaš na Slovensko (domov)?

 

Keď som býval v Bratislave, tak to bolo cca raz za dva-tri mesiace, ale keďže teraz bývam trochu ďalej, tak minulý rok som bol doma raz od môjho odchodu. Tento rok sa plánujem vrátiť po 15-tich mesiacoch. Nič to však nemení na veci, že sa domov vraciam rád.

 

 

Nechystáš nejaký väčší projekt? Napríklad napísať knihu, prípadne natočiť nejaký dokument?

 

Áno, mám toho viac. V septembri som vydal svoj prvý foto eBook. V ňom som spísal príbehy z niektorých krajín, ktoré som navštívil (25) spolu s fotografiami z tých miest. Bol to taký pokus, ako na to ľudia zareagujú. Keďže odozva bola pozitívna, tak v tom hodlám aj pokračovať. Píšem aj knihu, ale napredujem celkom pomaly. Okrem toho som sa zapojil aj do celoslovenskej súťaže o najkrajší kalendár, kde ten môj získal tretie miesto.  Takisto som sa prihlásil aj do ďalšieho ročníka o najlepšieho blogera, kde mi môžete dať svoj hlas a podporiť ma tak. No a videá? To je pre mňa úplná novinka, ale dal som si predsavzatie, že do konca tohto roka sa to naučím robiť na lepšej úrovni, ako začiatočník.

 

 

Nemáš v pláne prísť na Slovensko a porozprávať ľuďom o svojom cestovaní, ako to robia chalani z Kysuckého Nového Mesta  z projektu Lada svetom?

 

O svojich cestách som pravidelne rozprával na rôznych podujatiach vo viacerých mestách na Slovensku. Je to fáza môjho cestovania, ktorú takisto veľmi zbožňujem. Týmito rozprávaniami chcem ľuďom ukázať, že cestovanie môže zvládnuť každý. Dokonca, aj keď som bol v lete na jeden mesiac na Slovensku, tak som stihol absolvovať jedno takéto vystúpenie. Vždy si to rád zopakujem a podelím sa o svoje zážitky, skúsenosti alebo aj tipy.

 

 

Čo hovoríš na súčasnú politickú situáciu na Slovensku? Pochopím, ak mi nebudeš chcieť odpovedať.

 

Asi by som ani ja neodpovedal, len som tak trošku zvedavý... Nie je to tak dávno, keď boli naši rodičia na námestiach štrngať za to, aby sme mali demokraciu. Do nej spadá aj právo voliť. Zrejme si toho dostatočne nevážim, lebo ja som voľby odignoroval. Nevolil som nikoho, lebo som nechcel dať priamo svoj hlas nikomu, s koho politikou nesúhlasím. Preto by podľa mňa nebolo fér, ani kritizovať či už jednu, alebo druhú stranu.

 

 

Odporučil by si ľuďom vydať sa tvojou cestou spoznávania sveta a živiť sa tým?

 

Odporučil by som to len tým, ktorí o tom snívajú. Nie je to pre každého. Je to ako jahodová zmrzlina. Niekto ju zbožňuje a niekomu sa pri predstave na ňu dvíha žalúdok. Avšak, ak si niekto nie je istý, či by dokázal vyraziť na cestu, ale sníva o tom, tak nech ide určite do toho. Nech nepočúva neprajníkov, ktorí ho od toho budú odhovárať alebo sa mu budú vysmievať. Sny sú krásne, no realita chutí o niečo lepšie. To, či sen navždy zostane len snom, alebo sa pretaví do reality, záleží na jeho autorovi.

 

Miroslav Janouš Foto: www.photoandtraveling.com

 

Hongkong

Peru

Rio de Janeiro

Taiwan

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (3 votes)