Slamené kraslice Jána Stopjaka sa pýšia certifikátom Regionálneho produktu Kysúc

Krása slovenského umenia, ktorou nás reprezentujú šikovní umelci po celom svete, je naozaj neoceniteľná. Títo ľudia s láskou vyrábajú rôzne neodmysliteľné súčasti spojené so slovenskými tradíciami. Jedným z takýchto ľudových umelcov je aj pán Ján Stopjak z Kysuckého Nového Mesta, ktoré kraslice zdobené technikou slamy reprezentujú Slovensko po celom svete.

Venujete sa naozaj krásnemu ľudovému umeniu, lebo tradičné zdobenie kraslíc ním určite je. Kedy ste sa začal zaoberať touto kreatívnou činnosťou?

Zdobeniu kraslíc sa venujem už 36 rokov. Začal som ani neviem ako, jednoducho som to videl a naozaj sa mi to páčilo, tak som to skúsil. A skúšam to až doteraz.

Existuje mnoho techník zdobenia kraslíc, akým sa venujete vy?

Ja sa venujem technike zdobenia slamou alebo lepšie povedané technike olepovania slamou.

Hmm. Ako sa to robí?

K zdobeniu potrebujem, samozrejme, vajíčka, presnejšie výdutok, ktorý musí byť precízne vyfúknutý, čo znamená, že vnútri musí byť úplne čistý (inak by po vysušení v ňom tie zbytky hrkali), potom potrebujem farby, podľa toho aké vajíčko idem zdobiť (niektoré ponechávam v prírodnej farbe), ďalej potrebuje slamu (samozrejme, nie takú práve z kombajnu vypadnutú, ktorú si musím pre svoje potreby upraviť, čiže slama sa odstrihne do potrebnej dĺžky, potom sa prereže po celej dĺžke, rozžehlí sa, vyleští, ďalej potrebujem transparentné lepidlo a veľa trpezlivosti. Následne sa práca odvíja od toho ako chcem kraslicu vyzdobiť. Zo slamy si nastrihám potrebné tvary a potom ich lepím na vajíčko do potrebných vzorov.

Koľko trvá výroba jednej kraslice?

Záleží to od veľkosti vajíčka, od hustoty vzoru a tiež od dĺžky denného svetla, pretože denné svetlo je pre túto prácu alebo teda pre mňa je najideálnejšie. Skúšal som pracovať aj pri lampe, ale je to veľmi namáhavé pre oči.

Ako vznikajú vzory na krasliciach? Z Vašej vlastnej predstavivosti alebo odkiaľ ich čerpáte?

Z vlastnej predstavivosti, niekedy presne viem ako budú vyzerať a niekedy vzniknú samé od seba.

Používate slepačie vajíčka alebo aj nejaké iné?

Áno, používam aj iné, napríklad od drobného vtáctva ako andulky a podobne, potom holubie, husacie, pštrosie... Teraz mám napríklad takzvané čokoládové, čiže ich prírodná farba je hnedá-čokoládová, pochádzajú od sliepok šľachtených vo Francúzsku, takzvaná maranská sliepka.
Kde zháňate všetky tie vajíčka?
Rôzne ako sa dá, na internete a tak…

Je to drahý koníček?

Ja to nerobím pre zárobok, robím to z radosti a neprepočítavam svoje výrobky na peniaze. Určite to, ale nie najlacnejšie. Napríklad jeden pštrosí výdutok stojí od 10 do 13 eur. Najväčšia radosť a odmena je pre mňa, keď sa moje výrobky ľuďom páčia.

Koľko kraslíc vyrobíte za sezónu?

Ako kedy. Niekedy 50, niekedy viac, ale ak mám pravdu povedať, je to málo, no ak ich chcem robiť z radosti, tak to jednoducho nemôžem siliť, inak by to už nebolo s takou láskou a nadšením, ale z donútenia, čiže preto, lebo musím a to nechcem.

Koľko vlastne trvá taká sezóna výroby kraslíc?

Tak u mňa je to od Troch kráľov do Veľkej noci, potom mám iné záľuby. Musím si dať prestávku, pretože nepretržite by som to nedokázal robiť. Po prestávke začínam s výrobou zdobených vianočných gúľ.

Fíha. Takže nevyrábate len kraslice, ale aj vianočné gule? Predpokladám, že rovnakou technikou...

Presne tak.

Viem, že navštevujete aj základné školy a oboznamujete deti s týmto krásnym ľudovým umením...

Áno, chodím do základných škôl, bol som napríklad na základnej škole v Čadci, v Kysuckom Lieskovci, na základnej škole Nábrežná v Kysuckom Novom Meste…

Ako deti reagujú na prácu s kraslicami, na ich zdobenie inak ako len polepením nálepkami či pomaľovaním?

Deti sú zlaté, baví ich to, je to pre ne predsa len niečo nové, iné. Samozrejme, nevydržia pri tejto činnosti dlho, je to naozaj namáhavá práca a náročná na jemnú motoriku, pretože sa pracuje s malými dielikmi... Vzhľadom k ich veku je, ale pochopiteľné, že nevydržia pri takomto zdobení kraslíc dlho. Podstatné je ukázať im ten základ, dať im impulz a potom človek nikdy nevie, možno si na to neskôr spomenú a začnú sa tomu venovať.

Vaša tvorba je pravidelne súčasťou rôznych výstav a podujatí po celom Slovensku...

Áno. Momentálne sa moje kraslice nachádzajú na výstave v Dolnom Kubíne, v Múzeu v Čadci a tiež na výstavbe na Mestskom Úrade v Žiline.

Chodíte aj osobne prezentovať svoju tvorbu?

Áno, teraz napríklad chodím každý štvrtok  do Múzea v Čadci.

A čo zahraničie aj tam poznajú Vašu tvorbu?

Samozrejme, napríklad v rámci spolupráce medzi múzeami som bol v českom Jablunkove a nielen to, moje kraslice sa ako dary nachádzajú po celom svete. Napríklad moji známy ich nosia svojim známym ako darčeky, ktoré reprezentujú slovenské tradície, v podstate ich nosia svojim známym ako suvenír. Takýmto spôsobom sa moje kraslice dostali do USA, Holandska, Nemecka, Veľkej Británie...

A čo súťaže, chodíte aj na súťaže?

Ale áno. Mám niekoľko ocenení, ktoré ma veľmi tešia, napríklad 1. miesto za kolekciu kraslíc zdobených slamou z Tvrdošína 2011, v zbierke mám aj Hlavnú cenu o najkrajšiu kraslicu Slovenska a tiež vlastním certifikát na používanie značky Regionálny produkt Kysúc.

Ako najradšej oddychujete alebo teda čo robíte počas prestávky medzi sezónami zdobenia kraslíc či vianočných gúľ?

Rád lúštim krížovky, bicyklujem, bežkujem...

Dajú sa Vaše kraslice aj kúpiť?

Výstavy sú väčšinou predajné, chodím napríklad aj na trhy, konkrétne na Vianočné trhy v Dolnom Kubíne alebo na Veľkonočné trhy do Čadce.

A aby ste bol autentickejší počas výstav, súťaží, predaja na trhoch alebo návšteve základnej školy chodíte oblečení napríklad v kroji? Lebo viem, že mnohí to tak robia...

Áno, mám kroj, hornooravský, pretože pochádzam z Námestova.

Je ťažké zaobstarať si kroj, lebo určite to nie je niečo, čo sa dá kúpiť kdekoľvek v obchode?

Celkom bolo. Kroj je finančne náročná záležitosť. Kupoval som si ho postupne a dnes sa môžem pochváliť kompletnou súpravou od krpcov až po klobúk.

A čo Vaša manželka, ako ona vníma Vašu záľubu?

Ona je mojou veľkou oporou, veľa vecí mi pozháňa, vyzistí a podobne. Som jej to za to naozaj vďačný. Spolu sa tešíme z týchto mojich/našich úspechov.

 

Petronela Hercová

snímky autorka

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (1 vote)