Želám si Vianoce každý deň!

Určite budete poznať známy refrén piesne, ktorý znie: Vianoce, Vianoce, ticho sneží v nás. S blížiacimi sa najkrajšími sviatkami roka sa blíži aj bilancovanie, rekapitulácia a zaslúžený odpočinok, ktorý by mal vrcholiť príchodom nového roka. Nám sa pri tejto príležitosti podarilo osloviť a vyspovedať človeka, ktorý si bez sviatkov nevie predstaviť rok.

Keby sa mal Tomáš Urbaník obhliadnuť za rokom 2016, videl by víťazstvá aj prehry, medaily či nenaplnené ciele. Všetko to, čo so športom aj životom súvisí. Napriek tomu sa zo športového hľadiska nemusí za nič hanbiť. S Podzávozom vyhral zimný halový turnaj, s Martinom má ako člen širšieho kádra extraligový titul, s Krásnom nad Kysucou pohár primátora Bytče a jeho osobné štatistiky aktuálnej KHL ostali na samom vrchole. Aby sme nezabudli, HBK Čadca U 19 zimuje na tretej priečke Slovenskej hokejbalovej extraligy. 

Prečo robíte hokejbal? Prečo športujete?
Šport je nástroj, ktorý ma udržuje v prítomnosti. Kontakt s loptičkou, pukom alebo loptou znamená byť stredobod vesmíru ľudí, s ktorými hráte a ktorí sa pozerajú. Ste tvorca hry a vo voľnejšom preklade tvorca života. Športový výkon patrí k tým atribútom, ktoré si nekúpite a ak aj áno, je to veľmi poznať. V športe, ak ho robíte pravidelne a dobre, vidíte a najmä cítite výsledky. Dáva možnosť učiť sa a posúvať na základe poznaného.

Čo ste sa naučil vy?
Zariadiť, aby veci fungovali.

Vy ste s hokejbalom získali všetko, čo sa dalo na regionálnej úrovni. Máte aj medailu za majstrovský titul v extralige... Čo vás poháňa a motivuje absolvovať každý tréning, zápas a vo vašom prípade organizovať toľko podujatí?
Správna poznámka. V mojom prípade je to špecifické. Uvedomujem si, keby som neprebral zodpovednosť za chod Kysuckej hokejbalovej únie (ďalej KHÚ), asi by som bol dnes lepší hráč. Ak by som bol lepší hráč a mal viac medailí, povedzme z extraligy, ktovie, kde by bola KHÚ. V živote veci medzi sebou súvisia. Je to chémia.

Kde sa nachádza kysucký hokejbal dnes?
Osobne rozlišujem tri roviny. Jedna je organizačná, druhá je kvalita hráčov a tretia je zázemie. V prvej dobiehame Slovensko. Naše regionálne aktivity, mediálna podpora a servis patria k najlepším. Druhá rovina je podmienená treťou. Ak chcete mať kvalitu a pravidelnosť, potrebujete zázemie a podporu od zamestnávateľa, mesta, obce alebo nadšenca s minimálne 7000 eur ročne. Keď sa tie tri roviny pretnú, akoby ste našli eso v rukáve.

Niekde som čítal, že úspech je vec náhody, podľa toho, čo hovoríte, to bude asi inak...
Náhodu vymysleli leniví ľudia. Každý, kto pozná zákon príčiny a dôsledku alebo tvorivý potenciál šikovného manažéra, vie, o čom hovorím. V živote a športe existuje niekoľko základných princípov. Ak ich dodržiavate, nemôžete minúť cieľ. To nejde.

Ak ich dodržiavame...
Presne tak. A potom je tu ešte jedna sila, ktorá podnecuje k úspechu – vnútorná túžba uspieť či skôr vnútorné volanie urobiť to. Vďaka tomu sa môžete vypracovať zo zelenej lúky, človeka bez peňazí a podpory na úspešného a uznávaného športovca.

Hovorili sme o regióne, ale vy predsa podporujete a trénujete aj mládež v HBK Čadca.
Áno, je to pravda. No musím jedným dychom dodať, že nielen ja, hoci gro aktivít a činností v klube vykonávam, sú tu ďalší ľudia a nadšenci, ktorí pomáhajú. Každý svojím dielom a potiaľ, pokiaľ môže. V našom klube navyše združujeme aj kysucké talenty. Treba sa baviť o veciach komplexnejšie. Skalité, Čierne, Svrčinovec, Krásno nad Kysucou, Nesluša či Žilina majú zásluhu na tom, koho mám v extraligovom tíme.

Mladíkom sa v tejto sezóne celkom darí. Zimujete na tretej priečke v tabuľke HEL U 19.
Darí sa nám s mužstvami, ktoré majú 19-tku v prerode. To znamená, a potvrdí to každý tréner a funkcionár v ktoromkoľvek mládežníckom športe, že majú mladších hráčov, no s veľkým potenciálom. Ten potenciál sa u nich len formuje a prebúdza. Ja mám v tíme desať dospelých hráčov, čo je výhoda, no ako hovorievam, výhoda na papieri. S top mužstvami sme uhrali veľmi málo bodov. To musia pochopiť aj chlapci. Podľa mňa ešte neatakovali svoje možnosti. Skutočný potenciál treba osloviť. V drile, prekonávaní sa a potvrdiť v zápase. Musíme v nich prebudiť tie správne inštinkty...

Ako?
To je na druhý rozhovor (úsmev).

Aspoň povedzte, čo odporúčate hráčom, možno všeobecne.
Všeobecne je to určite radosť z hry. Hoci niekomu slúži pohybová aktivita ako ventil osobnej frustrácie a dokazovanie si niečoho, určite by mal každý nájsť tú detskú radosť z hry. Uvoľniť sa a odovzdať hre. 

S čím zápasí našinec? Myslím tým, čo mu môže brániť v rozlete?
Zvyky. Poznáte definíciu zvyku? Zjednoduším ju. Ustálený spôsob konania a správania sa. Teraz si odpovedzte. Aké zvyky dodržiavame v našich končinách a kto z nich vzišiel ako „profík“? No ten, kto ich opustil. Michalík, Hrivík, kiežby Holešinský... U nás ide o pole neorané, čo sa športovej prípravy týka. Ak by som dnes zobral dvadsať chlapcov a začal ich učiť správnym dennodenným zvykom, uspejú aj medzinárodne. S tým, čo o športe vieme, môžeme pracovať kdekoľvek na svete.

To znie zaujímavo. Aj preto ste sa na sociálnej sieti zastávali Mareka Svatoša?
Aj preto. Píšu, že sa nevedel zaradiť. Toto môže napísať niekto, kto tomu nerozumie. Každý „profík“ odovzdal hre celý svoj život. Všetci ostatní to robia ako jednu z aktivít. „Profíci“ majú mať v každej spoločnosti svoje poslanie. Spoločnosť, ktorá to tak nevníma, nemá športovú budúcnosť. Nech si skúsi novinár, čo také niečo napíše, obuť korčule a zaradiť sa medzi hráčov NHL. Po prvé by ho tam ani nepustili a po druhé, ak aj áno, tak iba ako atrakciu. Teším sa na deň, keď väčšina ľudí pochopí, že fatálnym dôsledkom, akým je napríklad predčasná smrť, môžeme predchádzať.

Čo hovoríte na hokejový štadión v Krásne nad Kysucou?
Je to splnený kysucký sen! Tento komplex, lebo nejde len o hokej, môže byť výstavnou skriňou kysuckého športu. Česť a sláva iniciátorom a realizátorom myšlienky.

Čomu sa venujete popri športovej činnosti?
Uvoľňovaniu tela a zmyslov. Vyplýva to z potreby, ktorá vznikla tým, ako žijeme, kam to nasadenie speje. Koketujem s myšlienkou wellness a športovou prípravou. Kto vie makať na maximum, musí vedieť dopriať telu a mysli aj správny odpočinok. Jedno s druhým súvisí.

Blížia sa Vianoce, ako ich vnímate vy?
Ja si púšťam vianočné pesničky od novembra (úsmev). Mám to veľmi rád. Vianoce patria k tým zvykom, ktoré chcem určite dodržiavať. Kedysi som ich ale vnímal inak. Dnes sa na to teším. Na tie pocity, energiu a radosť zo života. Kedysi mi to šlo viac cez žalúdok (smiech).

Čo by ste si zaželali k Vianociam?
Mať Vianoce každý deň. Či skôr vianočnú náladu, ktorá s tým súvisí. Je príjemné vedieť, že sme aj ľudia s pocitmi a iným vnímaním reality, ako je to po väčšinu roka.

František Ďurkáč

Hodnotiť článok: 
Average: 4.2 (6 votes)