Tomáš Kohút: Vždy ma to lákalo k adrenalínovým športom

Motokros je divácky atraktívny, ale aj veľmi nebezpečný šport. Vie o tom i sedemnásťročný talent z Rudiny, ktorý sa do tohto nebezpečného športu zamiloval. Tomáš Kohút v rozhovore prezradí, čím si ho tento adrenalínový šport získal a prečo sa rozhodol práve pre motokros.

Tvoj otec, strýkovia i starší brat  sa profesionálne venujú motokrosu, ty sa mu venuješ odmalička. Napadlo ťa niekedy, že by si v živote robil niečo úplne iného?
Určite sa dá robiť všeličo iné. Ale vždy ma to lákalo k adrenalínovým športom. Chvíľu som jazdil downhill, rád snowbordujem.
Aké boli tvoje začiatky?
Začal som jazdiť, keď som mal sedem rokov. Prvú motorku som mal KTM SX 65.
Kedy si sa rozhodol, že sa motokrosu budeš venovať profesionálne a čo tomu predchádzalo?
Najskôr som trénoval s bratom Martinom, ktorý už vtedy robil motokros profesionálne. Ja som sa popri ňom len tak vozil, ale postupne som sa zlepšoval. Známi okolo motokrosu hovorili, že to máme v krvi. V roku 2012 ma oslovili z MX Slovakia teamu, ktorý podporoval mladé športové talenty. Odvtedy sa venujem motokrosu profesionálnejšie.
Ktoré preteky z tvojich motokrosových začiatkov ti natrvalo utkveli v pamäti? A prečo práve tie?
Majstrovstvá sveta juniorov 2013. Boli to moje prvé preteky vo svetovej konkurencii a to už bola výzva. Skončil som na 9. mieste.
Koľko hodín tráviš v priebehu týždňa na motorke?
Počas sezóny 2-3 krát týždenne tréning a cez víkend preteky.
Kde trénuješ?
To je rôzne. Záleží to od počasia, od voľného času. Je dobré, keď trénujem na rôznych tratiach. Najčastejšie je to ale na domácej trati v Rudine.
Hovorí sa, že motokrosár musí športom žiť. Platí to aj pre teba?
Určite. Motokros nie je len o jazdení. Je veľmi náročný na čas, financie, údržbu motocykla, cestovanie. Je mu prispôsobená celá rodina. A tiež chodím do školy, kde mi vychádzajú v ústrety a umožnili mi individuálny študijný plán.
Na ktorý z výsledkov uplynulej sezóny najradšej spomínaš a prečo?
Minulú sezónu som sa hneď na začiatku zranil. Zlomil som si nohu a liečba trvala veľmi dlho. Všetka príprava a snaha o dobré výsledky boli preč. Toto sa však v motokrose stáva.
Tvoj najväčší úspech?
Dúfam , že ten ešte len príde. 2.miesto MMSR MX 85  2013, 2. miesto MMČR MX 85 2013, 2.miesto MMSR junior 125 2014, 2.miesto MMČR junior 125 2014.
Na majstrovstvách Európy tried EMX 250 v nemeckom Teutschentale si tiež výborne uspel. Aký je to pocit?
Výborne je na jednotku a to bolo tak za tri. Trieda MX 250 nie je obmedzená vekom, takže tam jazdím medzi skúsenými a veľmi kvalitnými jazdcami prvý rok. Kvalifikoval som sa spomedzi 80 jazdcov a skončil som jednu jazdu na 21. mieste. 
Motokros je pravdepodobne finančne náročný? Ako to riešiš?
Mám viacero sponzorov, ktorý ma podporujú a za to veľmi ďakujem. Jazdím v nemeckom teame KTM Kosak, za čo som vďačný hlavne MRA – pánovi Richtárikovi. A aj môjmu otcovi, ktorý mi robí mechanika a všetko pre to, aby som mohol jazdiť.  
Máš v motokrose svoj vzor?
Je ich viac, napríklad Tim Gajser, Jeffrey Herlings...
Čo strach pred pretekmi?
Je to veľký adrenalín.
Čo je nočnou morou každého motokrosára?
Zranenie a vynechaná sezóna.
Nielen ty, ale i tvoj brat je v motokrose úspešní. Nie je medzi vami rivalita?
Ani nie. Ja jazdím inú kubatúru.
Motokros je mimoriadne náročný nielen na fyzickú kondíciu, ale aj na psychickú odolnosť. Ako relaxuješ?
Kamaráti, bicykel, fitko, plávanie...
Na ktoré preteky alebo podujatie zameriaš svoju pozornosť v tomto roku?
Prioritou sú ME 250 a ADAC – nemecký majstrák. Toto sú preteky na vysokej úrovni. Popri nich sa zúčastním majstrovstiev Slovenska a Čiech.
Čo by si chcel v motokrose dokázať?
Pravidelne sa umiestňovať v top 10 na MS. Ale každý úspech na svetových podujatiach by bol super. Dôležité je však zdravie a aj šťastie. Vtedy sa môžem zdokonaľovať a ísť za svojim snom. Silvia Kajanková snímka archív Tomáša Kohúta

Hodnotiť článok: 
No votes yet