Grupa Mocnego Uderženia: Sme jednoducho nadšenci s úderným „tvrdo“ folklórnym rázom

Partia zanietencov z Kysúc a Moravy sa spojila, aby reprezentovali folklór trochu netradičným spôsobom. Na vystúpeniach hrajú členovia zoskupenia GMU – Grupa Mocnego Uderženia, ako ho vtipne nazvali, na fujary trombité, pastierske rohy, koncové píšťaly, 6 dierkové píšťaly, heligónky, ústne harmoniky, ďalej gajdy, drumble, klasické fujary, ak treba plieskajú bičmi a v programe používajú aj rôzne ľudové detské zvukové hračky, zvonce a ďalšie predmety. Ozdobou kapely je známa heligonkárka Vlastička Mudríková.

Na Kysuciach je množstvo folklórnych súborov. Mnohé z nich sú známe, ale predsa sa medzi nimi nájde množstvo odlišností a tiež rozdielny prístup k práci. Čím je podľa vás GMU špecifická oproti ostatným?
Hádam budete súhlasiť, že folkloristi u nás tvoria jednu veľkú rodinu, preto máme asi veľa spoločného s inými, ale možno i nie. Sme jednoducho nadšenci s úderným „tvrdo“ folklórnym rázom.

GMU – Grupa Mocnego Uderženia, v doslovnom preklade znamená Skupina rázneho úderu. Dosť netradičný názov pre folklórnu skupinu? Ako vznikol tento názov a čo mu predchádzalo?
Cestou-necestou  autom, medzi desiatkami vtipných hlášok, odznelo raz z úst Petra Staňa, nášho člena a dlhoročného folklóristu, že my sme taká „Grupa Mocnego Uderženia“. Z chuti sme sa na tom zasmiali, a keď sme o krátky čas hľadali nejaký trefný názov, za pár sekúnd sme sa zhodli práve na tomto, lebo nás najlepšie vystihoval.

A kto prišiel s nápadom založiť folklórnu skupinu a čo ste už absolvovali?
Začalo to myšlienkou založenia tradície vinšovania, koledovania na slovensko-česko-poľskom pohraničí, ktorej autorom je Peter Staňo, dvojnásobný starosta českej obce Hrčava, ležiacej práve na Trojmedzí týchto štátov. Práve on cez novoobjavené rodinné väzby s Milanom Rebrošom „prednostom okresu - starostom powiatu“ Čadca namotivovali starostov poľských gmín Javorzinky a Istebnej, slovenského Čierneho a českej obce Hrčava
na spoločné „turné“ s našou skupinou. Nazvali sme to vinšovanie starostov troch susediacich regiónov. Absolvovali sme niekoľko podujatí po jednotlivých obciach, gminách, od Třinca, cez Žilinu po Bratislavu, starostiev powiatov v Czesine, v Zywcu, v Čadci, ale aj na Krajskom úrade moravskoslezskom či na žilinskej župe. Dokonca na pozvanie od biskupa mons. Galisa sme cez vianočné sviatky boli koledovať, spievať a zatancovať na Žilinskej diecéze, ktorý nás mimochodom pohostil aj 40-ročnou slivovicou a zvyšok nám daroval. Takýchto vystúpení bolo viac, avšak cieľom je oživenie kontaktov a udržiavanie dobrých vzťahov na všetkých stranách hranice.

Zloženie skupiny je česko-slovenské s poľskými hosťami. Kto tvorí jeho jadro?
Ťažko u nás definovať nejakú pevnú štruktúru, alebo hierarchiu, zatiaľ sme si žiadnu nestanovili. Tí skúsenejší pomáhajú a učia tých menej skúsených. Pri tvorbe programu je to podobné. Dramaturgicky spoločne vytvárame krátke „úderné“ vstupy, z ktorých potom vzhľadom na potreby, prostredie a reakciu divákov, poskladáme  celý program práve tak, ako by sa to od Grupy Mocnego Uderženia dalo očakávať. Autormi scenárov sú Peter Staňo, Andrej Gernát a Vlasta Mudíková. Peter Staňo pôsobil vo folklórnych súboroch Poľana a Tatrín, pokiaľ treba bez prípravy rečniť, spievať, hrať ale aj povykrúcať žienky na to je Peter výborný. V súboroch Kysučan, Kelčovan a ľudovej hudbe Gernátovci dlhoročne pôsobil a pôsobí multiinštrumentalista Andrej Gernát a jeho neopakovateľný hudobný prejav dedičstvo a umenie do neho vštepované dnes využívame i my. Pokiaľ treba bez prípravy kedykoľvek zareagovať a zahrať, žmurkneme na Vlastičku Mudríkovú a tá hneď spustí
ako z CD-čka. Vlasta vyštudovala operný spev, už takmer 20 rokov spieva, hrá na heligónke a vydala v poradí už šieste sólové CD, je veľmi úspešná na Slovensku, v Čechách,
ale aj v Rusku.

A čo ostatní členovia, tiež sú folkloristi?

Pri tejto otázke budeme citovať médiá, ktoré o nás už písali po poslednom krste CD Vlasty Mudríkovej: „Slovenský bulvár zaplavili autentické fotografie údajne zachytávajúce mystický zasväcujúci rituál členov legendárnej GrupyMocnegoUderženia. Podľa zdrojov blízkych GMU malo k tomuto obradu dôjsť anonymne priamo v zákulisí pompézneho krstu dlho očakávaného CD hudobnej divy Vlasty Mudríkovej. Odborná literatúra uvádza, že podobné zasväcujúce rituály sa vyskytujú len u prísne ortodoxných vyznávačov folklóru a tento akt takzvaného "vyprášenia trombitou" je zrovnateľný s rituálnou židovskou obriezkou resp. zasvätením mladých bojovníkov u domorodých kmeňov Papui Novej Guinei. (koniec citácie).Takýmto rituálom boli za plnohodnotných členov prijatí už spomínaný Milan Rebroš, multitalent Peter Rusnák a Miroslav Králik, ktorý je okrem hudobnej i našou zdravotnou a morálnou oporou. Predovšetkým sme Grupa dospelých ľudí, ktorí sa v podstate už dávno kariérne uplatnili, ale niečo neurčité nám aj tak stále chýbalo. Mali sme to šťastie, že sme spoločne prišli na to čo nám chýba a tak sa z chuti bavíme a pri tom si každý z nás dopĺňa  jednu z chýbajúcich kartičiek do veľkej skladačky s názvom život.

Prečo teda takmer poľský názov skupiny?
Náš názov je goralský a iste viete, že Gorali žili i dodnes žijú aj v oblasti geografického stretu troch krajín, takzvaného Slovensko-Poľsko-Moravského „Trojmedzia“ ku ktorému sa aj my hlásime. Na hosťovanie si prizývame folkloristov z Moravy i Sliezska.

Na akých hudobných nástrojoch hráte?
V našom programe používame ľudové hudobné nástroje, predovšetkým z nášho regiónu. Hráme na fujary trombité, pastierske rohy, koncové píšťaly, 6 dierkové píšťaly, heligónky, ústne harmoniky, ďalej gajdy, drumble, klasické fujary, ak treba plieskame bičmi a v programe používame aj rôzne ľudové detské zvukové hračky, zvonce a ďalšie predmety, ktorých zvuk a forma nám pomáha dotvárať tú správnu atmosféru.

A repertoár? Kto ho zostavuje a čo je jeho základom?
Niekoľkí z nás majú s ľudovou hudbou dlhoročné praktické skúsenosti, spočiatku sme preto čerpali z vlastnej hlavy. Dnes už začíname získavať ďalšie poznatky z výskumov, literatúry, nahrávok a postupne tvoriť a skladať ďalšie krátke ukážky. Nosnú časť nášho programu tvorí pôvodný autentický folklór, v čom nám napomáha používanie množstva tradičných ľudových hudobných nástrojov, vyrobených tradičnou technológiou výroby z tradičných materiálov. Sme Grupa Mocnego Uderženia,  pozostávajúca zo šiestich multifunkčných hudobníkov a spevákov, preto používame rôzne kombinácie nástrojov a foriem hudobného prejavu.

Aký jazyk vo vašom repertoári prevláda? Hráte viac slovenský alebo zahraničný folklór?
Nárečia v našom prihraničnom regióne sú natoľko pestré, že je často zložité presne identifikovať, či ešte stále spievame po slovensky, alebo je to už po česky, alebo po poľsky. Percentuálne to však určite bude najviac slovenčina.  Prezentujeme predovšetkým slovenský folklór a postupne sa chceme viac venovať i ďalším krásnym regiónom Slovenska.

Ľudovú hudbu dotvárajú i kroje. Z akej oblasti pochádzajú tie vaše?
Kroje sú prevažne Kysucké, avšak s nezanedbateľným poľským a moravským vplyvom, tiež používame pastierske prvky, čo krojom pridáva na autentickosti. Nechceme byť uniformní, preto odev každého z nás je v niečom iný, čo naznačuje aj prirodzenú pestrosť nášho regiónu a prihraničia.

Súčasťou kapely sú i známi Kysučania - kysucká heligonkárka a speváčka Vlasta Mudríková a folklórista inšrumentaliska Andrej Gernát. Aká je spolupráca s nimi?
Spolupráca je výborná a popravde, ťažko si náš program bez nich predstaviť. Skúsení muzikanti majú istotu v prejave, hlase i ovládaní svojich nástrojov. Vlasta s Andrejom nás učia aj rôzne finty, ktoré hudobník získa len rokmi skúseností a ich prítomnosť na vystúpení dodáva celej Grupe pocit väčšej pohody. Možno by ste boli prekvapení, ako rýchlo sa dá s nimi vymodelovať a natrénovať úderný a pútavý program.

Aj niečo na  nich prezradíte?
Andrej je veľký srandista, to by ste museli zažiť s nami a Vlasta napríklad vôbec nepije alkohol, ani príležitostne. Asi budete s nami súhlasiť, že v inak mužskom kolektíve je zodpovedná a ochotná šoférka vždy veľmi vítaná. 

Najbližšie plány skupiny?
Radi by sme odovzdávali čoraz viac a viac pozitívnej energie publiku, ktoré nám ju potom v obrovských dávkach vracia. Nechceme sa  sústrediť na dosahovanie čoraz vyšších mét napr. na súťažných prehliadkach, nie že by nám chýbala súťaživosť, ale nie je to našou prioritou. Chceme si hlavne nájsť dosť času na to, aby sme si mohli v pokojnej atmosfére zahrať a zaspievať pre radosť, pre seba a pre ostatných. Ešte tento mesiac sa chystáme do Liptovského Mikuláša a do Tatier, v máji hráme na Mostoch u Jablunkova a v Terchovej. Možno stojí za zmienku, že za posledných pár mesiacov sme stihli účinkovať aj v živých vysielaniach Českého rozhlasu Ostrava, Rádia Regina Banská Bystrica, Poľského Rádia Bielsko-Biała a nedávno aj Poľského Rádia Katowice. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom, my sme už spontánne vykročili, máme za sebou prvých pár desiatok vystúpení a veríme, že spoločne toho ešte veľa stihneme. Tešíme sa aj na Vás. Silvia Kajanková snímky archív GMU

 

Hodnotiť článok: 
No votes yet