Mamičky mažoretiek založili fanklub

Mamičky - fanúšičky prežívajú so svojimi mažoretkami chvíle radostné i bolestné.

Rozprávali sme sa s mamičkami mažoretiek Čačanky – Renátkou Tlelkovou, Maruškou Kumičákovou, Dominikou Bobotovou, Jankou Bobotovou, Aďkou Šteinigerovou, Zuzkou Nemcovou, Zuzkou Krenželovou a Mirkou Bzdilíkovou o ich Fun Clube, ktorý založili, aby pomáhali svojim mažoretkám, ale aj celému súboru.
 

Ako ste sa dali dokopy?

V roku 2009 sa náš súbor zúčastnil Majstrovstiev Slovenskej republiky v Bratislave. V tom čase cestovali s deťmi aj rodičia, pretože dievčat bolo veľa a ich česanie a obliekanie trénerky so staršími dievčatami nestíhali. V Bratislave nám dopadlo zle ubytovanie a museli sme počas vystúpení detí neustále sťahovať kufre a pomáhať s presunom detí po celej Bratislave. To nás dalo dokopy a odvtedy spolu fungujeme.
 

Ako fungujete?

Začali sme ako mamičky mažoretiek, ktoré sa zúčastňovali a sprevádzali deti na všetky súťaže a vystúpenia. Vyrobili sme si vlastné tričká, transparent, v hľadisku sme povzbudzovali nielen naše dievčatá, ale aj iné súbory. Dnes spolu fungujeme aj v súkromí, stretávame sa aj na oslavách narodenín nás a aj detí.
 

Čo všetko robíte?

Pokiaľ nás trénerky oslovia, vždy pomáhame či už s kostýmami, alebo pri organizácii presunov detí na vystúpenia. Fotíme a natáčame, motivujeme decká, robíme dozor alebo jednoducho morálne podporujeme mažoretky.
 

Keď hovoríte, že pomáhate s kostýmami, čo presnejšie to znamená? Viem, že kostýmy nie sú lacná záležitosť a preto si asi vyžadujú špeciálnu starostlivosť.

Šitie a úpravy robí krajčírka. Ale po vystúpeniach je nutné kostýmy oprať a ožehliť. Sú z veľmi citlivých tkanín, preto sa smú prať len v rukách. Pokiaľ sú v rodine dve mažoretky, po súťažiach mamičky perú aj šesť kostýmov. Niekedy sa stane, že na vystúpenie dievčatá cestujú obyčajným spojom. Vtedy niektorá z mamičiek vezme svoje auto a kostýmy spolu s čižmami odvezie.
 

Chodievate s dcérami aj na súťaže. Ako to vyzerá pred súťažou? S čím všetkým pomáhate?

V prvom rade dohliadame, aby naše dievčatá poctivo chodili na tréningy. Musíme im zabezpečiť u učiteľov trochu zhovievavosti, pretože pred súťažou mávajú aj celodenné tréningy. Kým boli dievčatá maličké, pomáhali sme s dozorom, pri ubytovaní, pri cestovaní. Teraz si zabezpečujeme všetko osobitne, ale vždy tak, aby sme boli v blízkosti detí, keby niečo potrebovali. V hľadisku obsadzujeme miesta aj pre naše mažoretky, fotíme, natáčame, povzbudzujeme.
 

Koľko času vám zaberá fanklubovanie?

Stalo sa súčasťou našich životov, takže čas strávený s mažoretkami nevnímame. Nikdy nepozeráme na hodinky.
 

Cenia si vaše deti, čo pre ne robíte?

Keď boli maličké, blízkosť mamy im robila radosť. Po vystúpeniach sa nám vrhali okolo krku, spolu sme sa smiali, tešili či plakali. Dnes je to skôr o tom, že decká chcú trochu súkromia. Prevaľujú očami, keď máme pripomienky, ale v šatniach sa zase stávajú malými deťmi, čo maminu idú rozpučiť od lásky. Myslíme si, že im poskytujeme pocit istoty, môžu sa na nás spoľahnúť v čomkoľvek. Vždy sa veľmi tešia, že sa uvidia na videu či fotkách od nás.
 

Aké ocenenia vaše deti už získali?

Od roku 2008 až do roku 2011 každý rok naše dievčatá postúpili z Majstrovstiev Slovenska na Majstrovstvá Európy takmer vždy z medailových pozícií. Pravidelne sa zúčastňujú súťaží po celom Slovensku aj v Česku, odkiaľ nosia cenné kovy. O úspechoch sa môžete dočítať aj na ich stránke http://mazoretky-cacanky.webnode.sk.
 

Určite vás to stojí aj dosť peňazí.

To áno. Kostýmy a časť nákladov financuje CVČ, zháňame 2 % z daní. Ale ubytovanie, stravu, paličky a doplnky ako sponky, guličky, laky, silonky, cvičky, ponožky, pásky, vešiaky, obaly... si platíme my sami.
 

Robíte aj nejaké stretnutia spolu so svojimi deťmi?

Počas leta, keď v Čadci vrcholí kultúrny život, chodíme s deťmi na koncerty, diskotéky, pravidelne im robíme spoločnosť, aj keď len vo vedľajšej izbe, na oslavách narodenín. Sem-tam nejaká mamička vezme zopár detí na grilovačku, sánkovačku.
 

Zvládajú dievčatá aj tancovanie, aj školu?

V každom športe platí, že pokiaľ chce človek vydať určitý výkon, musí sa mu venovať naplno. Často sa príprava do školy presúva na večerné hodiny, ale dievčatá sú veľmi húževnaté. Máme tam aj čisté jednotkárky.
 

Aké pocity vo vás vzbudzujú vaše mažoretky, keď ich vidíte tancovať na súťaži?

Je to pocit, ako keď sa na pár minút zastaví dych, rozbúcha srdce a rozklepú kolená. Každý jeden prvok prežívame s nimi. Ak sa vydarí vyhadzovačka, kričíme, tlieskame. Ak sa im prvok nepodarí, každú z nás to zabolí. Máme nesmierny pocit hrdosti a radosti. Keď pozeráme maličké mažoretky, vybehnú aj slzičky. Všetky dievčatá sú ako naše deti.
 

Petronela Hercová
Snímka autorka

Hodnotiť článok: 
No votes yet